Teraz, ked som uz dospela a mohla by som uz mat aj vlastne deti, davam obcas pozor na tych mladsich.. Tuto cinnost beriem inak ako ked som mala 16, da sa povedat, ze si ju uzivam tak, akoby som si ju uzivala pri vlastnych detoch..
Viem, ze to nie je to iste.. Vlastne deti budem brat inak.. Ale predsa.. Tieto tri male dietky sledujem od narodenia.. Som s nimi casto, snazim sa im venovat a tak mi velmi prirastli k srdcu.. Videla som ich v porodnici, videla som ako sa kazdy z nich naucil sediet, chodit, rozpravat.. kazdy pokrok v ich vyvoji som sledovala a radovala som sa z neho.. Teraz sa nieco stalo.. Nechcem pisat co, ale neviem sa s tym vysporiadat.. Na kazdom v mojom okoli badam zacudovany vyraz, preco to prezivam tak intenzivne.. Neviem to neprezivat.. Mam ich prilis rada...
Este nie som mama.. Zatial som iba teta mojim synovcom a neteriam.. A nic viac si neprajem – iba aby boli vsetci do jedneho zdravi..