kazdy sa snazi vraviet pravdu, kazdy ma rad ludi, vzdy sa kazdy na vsetkych usmieva, rad pozdravi, nikdy nechodi zamraceny, nikdy neziarli, nikdy neklame, nikdy sa v nicom nemyli, malokedy sa hada..
ak ho aj premkne nejaky zly pocit, hned ho zazehna – ved nebude svojim pocitom otravovat okolie.. to vzdy ti ostatni sa tlacia v obchodoch, to vzdy ti druhi chodia zamraceni po uliciach, vzdy je to niekto iny, kto je nespravodlivy..
a ja sa potom pytam, kde su ti ludia v skutocnom zivote? vsetci „normalni“ sedia za PC a ostatni chodia po uliciach a zneprijemnuju zivot?
ako je to mozne?
ja sama som cholericka povaha.. ako sa vravi zapalka.. ale tiez sa snazim reagovat cez internet kludne a s chladnou hlavou.. mozem byt taka, aka by som chcela byt.. ale casom som si povedala, ze sa budem snazit byt uprimna.. poviem co si myslim, ale ked mi niekto moju myslienku vyvrati priznam si to (samozrejme neuprimne kludne).. snad sa mi to obcas aj dari.. kazdy den, ale natrafim na niekoho dokonaleho..
a potom sa citim ako najvacsi hlupak na svete, ktory je posledny, co este ma zle vlastnosti..
